Prinášame Vám nové odporúčania pre podporu prijímateľov sociálnych služieb a podpora pracovníkov sociálnych služieb v období pandémie COVID – 19
Nasledovné odporúčania pre podporu prijímateľov sociálnych služieb a podporu pracovníkov vypracovali Miroslav Cangár (Rada pre poradenstvo v sociálnej práci), Maria Machajdíková (SOCIA – Nadácia na podporu sociálnych zmien), Lýdia Brichtová (Nezávislá platforma SocioFórum), Maroš Matiaško (Fórum pre ľudské práva) a Zuzana Stavrovská, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím. Odporúčania vychádzajú z praktických riešení súčasnej situácie v rôznych zariadeniach sociálnych služieb na Slovensku a v zahraničí, odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie a príkladov dobrej praxe, ktoré sú uvedené priamo v texte.
Odporúčania sú rozdelené do troch častí so zameraním na podporu rôznych skupín:
• Špecifické odporúčania pre podporu prijímateľov sociálnych služieb so zdravotným postihnutím a seniorov, ktorým sa poskytujú sociálne služby v pobytových zariadeniach.
• Špecifické odporúčania pre podporu prijímateľov sociálnych služieb so zdravotným postihnutím a seniorov v ambulantných a terénnych sociálnych službách.
• Všeobecné odporúčania pre podporu zamestnancov sociálnych služieb.
V nasledovných odporúčaniach predpokladáme, že každý poskytovateľ sociálnej služby má vypracovaný tzv. krízový plán na predchádzanie a riešenie krízovej situácie v čase pandémie v zariadení. K tejto oblasti sme zverejnili návrhy koncom marca . Zároveň predpokladáme, že poskytovatelia majú spracované aj postupy pre ošetrovateľskú a opatrovateľskú starostlivosť. Odporúčania na podporu prijímateľov sociálnych služieb a pracovníkov vnímame ako nevyhnutné doplnenie krízových plánov.
Vďaka našej Lucke Cangárovej sme mohli pripraviť aj ľahko čitateľné informácie o tom, ako zvládnuť spoločne koronavírus.
Inšpiráciou nám bolo vyhlásenie komisárky Rady Európy pre ľudské práva Dunje Mijatovic z 2. apríla 2020.
Hoci prebiehajúca kríza nie je bezprecedentná, dodržiavanie medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv musí byť v centre reakcie štátov. V tejto súvislosti je dôležité pamätať na to, že článok 11 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD), ktorý ratifikovalo 46 zo 47 členských štátov Rady Európy, ustanovuje, že štáty prijmú všetky potrebné opatrenia. zabezpečiť ochranu a bezpečnosť osôb so zdravotným postihnutím v rizikových situáciách vrátane ozbrojených konfliktov, humanitárnych núdzových situácií a výskytu prírodných katastrof “.
Väčšina členských štátov správne navrhla sociálne dištančné opatrenia na zníženie šírenia vírusu, ale systematicky nevenovali pozornosť osobitným okolnostiam a potrebám osôb so zdravotným postihnutím. Ako zdôraznil osobitný spravodajca OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, „v prípade osôb, ktoré sa spoliehajú na ostatných, že môžu jesť, obliecť sa a vykúpať sa“, nebude možné znemožniť zadržiavanie, ako je sociálne dištancovanie a izolácia. “
V tejto súvislosti ma hlboko znepokojuje rastúce riziko narušenia poskytovania základných podporných služieb pre osoby so zdravotným postihnutím. Poskytovatelia takýchto podporných služieb a sociálni pracovníci všade v Európe hlásia vážne problémy, ktoré ohrozujú kontinuitu týchto služieb vrátane nedostatku zamestnancov v dôsledku choroby alebo ochranných opatrení a všeobecného nedostatku osobných ochranných prostriedkov, čo ich a používateľov služieb vystavuje riziku. Štáty musia prijať všetky potrebné opatrenia na riešenie týchto problémov, a to aj v prípade potreby prijatím mimoriadnych opatrení, ako je zmiernenie postupov prijímania zamestnancov; určiť prioritné základné služby; poskytovať finančnú pomoc osobám so zdravotným postihnutím s cieľom nahradiť dodatočné výdavky spôsobené situáciou; a zahrnúť poskytovateľov podpory, vrátane informačnej podpory, osobám so zdravotným postihnutím do verejného núdzového plánovania, pokiaľ ide o poskytovanie osobných ochranných prostriedkov a výcvik.
Keď sa príslušné opatrenia navrhujú, hodnotia alebo vylepšujú, je dôležité, aby štáty zabezpečili, aby boli pri stole aj osoby so zdravotným postihnutím prostredníctvom ich zastupujúcich organizácií spolu so zástupcami poskytovateľov podpory.
Mnoho ľudí so zdravotným postihnutím v Európe je stále zbavených slobody vo veľkých pobytových zariadeniach vrátane zariadení sociálnych služieb inštitučného charakteru a psychiatrických liečební, a to napriek medzinárodným záväzkom štátov podľa CRPD a dlhodobým výzvam medzinárodných orgánov pre ľudské práva vrátane môjho úradu (naposledy) pokiaľ ide o Bosnu a Hercegovinu, Rumunsko a Arménsko). Zatiaľ čo obyvatelia týchto inštitúcií často čelia zanedbávaniu a nedostatočnej zdravotnej starostlivosti v najlepšom čase, táto pandémia bohužiaľ priniesla do popredia ďalšie vážne zdravotné riziká osôb so zdravotným postihnutím vystavených takýmto prostrediam, pričom vysoký komisár OSN pre ľudské práva poukazoval na riziko, že „COVID-19“ bude „narúšať extrémne zraniteľné populácie týchto inštitúcií“.
Z krátkodobého hľadiska musí byť najvyššou prioritou štátov, aby tieto riziká znížili, vrátane zastavenia nových príjmov, vysťahovania ľudí so zdravotným postihnutím z týchto inštitúcií v čo najväčšej možnej miere a prijatia všetkých potrebných opatrení na ochranu svojich obyvateľov. Pokiaľ ide o zastavenie nových prijímaní, mám obavy z mimoriadnych opatrení, ktoré naopak zmierňujú pravidlá umiestňovania v uzavretých priestoroch, ako sú napríklad opatrenia prijaté v Spojenom kráľovstve. V prípade všeobecného opatrenia, že štáty musia tiež chrániť obyvateľov týchto inštitúcií pred infekciou, nevyhnutne to bude za cenu zvýšenej izolácie osôb so zdravotným postihnutím a veľkú obetu od zamestnancov, ktorí sa už v mnohých krajinách obmedzujú na obyvateľov spolu s obyvateľmi. Táto izolácia sa musí čo najviac zmierniť, napríklad zvýšením využívania dostupných foriem elektronickej komunikácie.
Medzi osobami so zdravotným postihnutím tiež rastie obava, že vzhľadom na to, že dostupné zdroje zdravotnej starostlivosti na záchranu života sú kvôli pandémii vystavené rastúcemu tlaku, zostanú pri prístupe k zásahom na záchranu života pozadu. Je prvoradou povinnosťou všetkých členských štátov zabezpečiť, aby k tomu nedošlo, a ubezpečiť ľudí so zdravotným postihnutím, že nebudú vystavení riziku diskriminácie na základe zdravotného postihnutia v prístupe k zdravotnej starostlivosti a že ich potreby sa budú naďalej primerane riešiť.
Od začiatku som zdôrazňovala potrebu transparentných a prístupných informácií týkajúcich sa pandémie a opatrení prijatých na boj proti nej v situácii, keď sa potenciálne život zachraňujúce informácie vyvíjajú rýchlosťou prelomenia, zatiaľ čo falošné a zavádzajúce informácie tiež prosperujú. V tomto ohľade majú ľudia so zdravotným postihnutím rôzne osobitné potreby, ktoré sa pri mnohých príležitostiach nenaplnili. Vítam skutočnosť, že niektorí, napríklad francúzska vláda, podnikli kroky na vytvorenie špecializovaných informácií